Stručná história ďalekohľadu a Galileo Galilei

Ďalekohľady sú optickými prístrojmi, ktoré nám umožňujú pozorovať vzdialené predmety. Na základe zberu elektromagnetického žiarenia a lámaním a jeho následným odrážaním vieme pozorovať objekty z niekoľko metrovej či kilometrovej vzdialenosti.

Ako prvý zostrojil svoj ďalekohľad v roku 1608 nemecko-dánsky optik Hans Lippershey. Narodil sa v roku 1570 v meste Wesel v západnom Nemecku. História však s určitosťou nevie povedať, či práve Lippershey bol tým, kto skutočne prvýkrát zostrojil ďalekohľad. Mal slúžiť predovšetkým armáde. Pred komisiou však po prvýkrát neuspel, no napriek tomu sa svojho vynálezu nevzdal a o krátky čas sa stal dodávateľom ďalekohľadov pre Holandsko.  O rok neskôr nastúpil na scénu Galileo Galilei, ktorého ďalekohľad zväčšoval 3x a v roku 1609 už neuveriteľných 23x.

V roku 1610 objavil Jupiterove mesiace (ktoré neskôr nemecký astronóm Marius pomenoval Io, Europa, Ganymed a Callisto). Spochybnil tak vtedajšiu dogmu, že Zem je nehybná a všetky útvary sa točia okolo nej. Práve vďaka tomuto nálezu sa stal profesorom a poberal doživotnú rentu.  Tieto astronomické objavy uverejnil v spise Sidereus nuntius- Hviezdny posol. Okrem iného v nich spomenul aj fakt, že tieň Mesiaca naznačuje, že sa tam nachádzajú hory a údolia, protirečil tak prvotnému názoru Aristotela, že Mesiac je dokonalé nebeské teleso, ktoré je guľaté. V ďalšej časti popisuje poznatok, že oblaky na hviezdnej oblaky sú zoskupenia hviezd, ktoré sú blízko seba, no voľným okom ich nerozoznáme.

Takejto povahy by podľa jeho zistení mala byť aj Mliečna cesta. Tiež mohol byť objaviteľom planéty Neptún, no v tom čase ju považoval iba za nezaujímavú hviezdu. Neptún objavili až po dlhých 235 rokov, v roku 1846 študentom Astronómie Johannom Gallom.

Hoci všetky jeho tvrdenia boli v rozpore s katolíckymi princípmi, svojho skúmania sa nevzdal. V roku 1623 dokončil svoje dielo Dialóg o dvoch najväčších systémoch sveta. Okrem iného opísal spor medzi geocentrikom a heliocentrikom a v pozadí stál obyčajný laik. Prevažovali samozrejme heliocentrické názory, ktoré tvrdili, že Zem nie je stred vesmíru, iba obieha okolo Slnka. S prekvapením sa stretol vtedy, keď mu katolícki cenzori túto knihu povolili vydať. Ešte viac prekvapujúci je fakt, že práve táto katolíkmi „odobrená“ kniha ho dohnala až pred inkvizičný súd. Pod nátlakom nakoniec podpísal prehlásenie, že svoje učenie ďalej nebude šíriť a nepovie ani nenapíše nič, čo by vyvolalo nedôveru voči nemu. Odsúdený bol na doživotie, trest si odpykávali Galileo v domácom väzení vo Florencii. Zomrel 8. januára 1642, v roku 1992 výnos inkvizície zrušil po niekoľkoročnom vyšetrovaní až pápež Ján Pavol II.

Našťastie dnes už žijeme iné časy a zaobstarať si ďalekohľad na pozorovanie už nie je hriechom, pozrite si ponuku spoločnosti Optisan - kilkinte sem >>>